Fotogaléria základnej školy

Predškoláci na návšteve v základnej škole

Dňa 31.03.2016 nás boli v základnej škole navštíviť budúci prváci. Kamaráti školáci – prváci im ukázali, ako sa už naučili čítať. Prečítali rozprávku o Jankovi Hraškovi a potom všetci spoločne v skupinách vytvárali knihu. Škôlkári vyfarbovali obrázky, prváci farbili a lepili text. Spolu sme sa zabavili a vytvorili aj niečo zaujímavé a pekné. Našu prácu si prišiel pozrieť aj pán riaditeľ. Všetkých pochválil, pretože krásne pracovali a boli naozaj šikovní. Takáčová

Fotogaléria:

Deň stromov v našej škole

20.október je vyhlásený za Medzinárodný deň stromov. Rozhodli sme sa , že si pripomenieme význam a dôležitosť tejto nádhernej časti prírody, ktorú často vnímame ako praobyčajnú vec stojaciu pri ceste alebo v priamo v nej. Vymysleli sme rôzne aktivity pre žiakov - besedu, prezeranie zbierok dreva , pozreli sme si film Keď umiera les. Všetko to začalo po veľkej prestávke. Ako prvý nám o stromoch, ich znakoch, význame porozprával pán Ing. Petrikovič. Napriek chorobe si našiel čas a priblížil žiakom mnohé zaujímavosti o stromoch a prírode. Žiaci mali možnosť prezrieť si rôzne vzorky drevín, semiačok. Deviatačky si pre ostatných pripravili prezentácie. Po besede sme sa rozdelili do tried. Podľa záujmu sa maľovalo, kreslilo, lepilo, tvorili sa stromy technikou frotáže listov . Niekto písal básne, eseje, príbehy. Iní spoznávali časti stromu a ich názvy v anglickom jazyku. Tí, ktorí nemali chuť písať, kresliť, súťažili v kvíze o stromoch a prírode. No asi najväčší úspech celého dňa získal Mgr. Pollák. So žiakmi vyšších ročníkov pracoval v dielni s drevom . Vyrezávali malé drevené lyžičky. A úspešne... Myslím, že to bol napriek prekážkam a niektorým chvíľam príjemný deň. Dozvedeli sme sa niečo nové. Spoznali sme sa navzájom. Malí – veľkí. A možno sme niečo pochopili... Ďakujem všetkým, ktorí sa do tejto akcie zapojili. Takáčová

Fotogaléria:

Vianočná besiedka 2015

Deň uteká za dňom a ani si nestihneme, pri všetkých tých povinnostiach, starostiach a žiaľoch všimnúť, ako sa stretáva mesiac s mesiacom. Teraz bol júl a, aha,....december. Prichádzajú dni, kedy si pripomíname mnohé. Z kresťanského hľadiska ide o narodenie Ježiša Krista, z materialistického ide o dostávanie darčekov. Objavujú sa spomienky na tie naše Vianoce v detstve, uvedomujeme si neprítomnosť tých, ktorí z tohto sveta odišli z rôznych dôvodov. Vieme len jedno, už nie sú s nami... Hľadáme stratené a uvedomujeme si všetko, čo nás postretlo. Všetky straty, ale aj všetko šťastie. Tak nejako v sebe rekapitulujeme... Zhon, zmätok, hľadanie tých pravých darčekov a akoby nám pomedzi prsty utekal ten pravý význam Vianoc. Rodina, pohoda, šťastie, stretnutia, vzájomná úcta, neskutočná láska. A pozornosť, na ktorú počas roka, v tej rýchlosti, zabúdame. Do nášho života patrí okrem tej našej rodiny, aj „rodina školská“. Veď počas roka sa stretávame niekoľkokrát, tak prečo by sme si spoločne nemohli pripomenúť to, o čom tieto sviatky sú? Aspoň na chvíľu sa spolu zastaviť, porozprávať sa, zasmiať a ak to pôjde, spoločne si oddýchnuť a pookriať. Práve takéto stretnutia sú pre človeka veľmi dôležité. Preto sa prváci a štvrtáci rozhodli, že takéto predvianočné stretnutie v škole zorganizujú. Pridali sa k nám, na malú chvíľu, aj piataci. Rodičom sme pripravili krátky program, spoločne sme sa na chvíľu zastavili, zasmiali, popriali si všetko dobré a, myslím, že s takou malinkou pohodou a šťastím v srdci, sme sa rozišli s očakávaním zázrakov, ktorých bude v týchto dňoch, a ja dúfam, že aj v tých nasledujúcich, určite veľmi veľa.... Krásne Vianoce. Takáčová

Fotogaléria:

Stužková

V živote človeka je niekoľko medzníkov, ktoré ho posúvajú na jeho ceste. Prvým je príchod do rodiny, spoznávanie najbližších, poznávanie sveta. Druhým, vstup do materskej školy, stretnutie s kamarátmi, učenie sa žiť v kolektíve, podeliť sa o hračku, či učiť sa základným veciam potrebným pre vstup do základnej školy. Práve tento vstup, kedy sa z dieťaťa stáva žiak, je veľmi dôležitým a asi aj najťažším. Veď odkladáme hračky, miesto voľna prídu úlohy, máme oveľa viac povinností...a, samozrejme, starneme . Neviem, niekedy si myslím, že my, rodičia, tieto životné etapy našich detí prežívame oveľa intenzívnejšie a možno aj s oveľa väčším strachom, ako deti samé. Veď vidíme, ako sa nám pred očami menia z prítulných bábätiek na „papuľnatých pubertiakov“, často za nich riešime aj tie najbánalnejšie problémy, lebo sú „naši malí“... Ktovie, či im tým pomáhame alebo robíme presný opak. To zistíme až keď začnú žiť úplne bez nás... Osobne si myslím, že pravé starosti rodiča nenastávajú pri vstupe dieťaťa do školy. Myslím, že to pravé „orechové“ začína až vstupom na druhý stupeň základnej školy. V tom čase sa tak nejako, akoby z noci na deň, zrazu zmenia a problémy, ktoré sa nám dovtedy zdali veľké ako svet, sú zrazu úplne malinké....lebo sa v plnej paráde prejaví úžasná puberta. Preto som sa rozhodla, že ukončenie školskej dochádzky na prvý stupeň treba patrične osláviť. Viem, že „stužková“ patrí k ukončeniu strednej školy, ale taká malá, hádam, môže byť aj trochu skôr. A tak sme sa krásne vyobliekali, pripravili pohostenie, pozvali rodičov a aj nastávajúcu triednu pani učiteľku. Paráda začala...Všetko presne tak, ako na naozajstnej stužkovej – nástup, stužky, častušky, rodičovský tanec a zábava. A slzy. Veď tie k takejto udalosti patria. Priznávam, plakala som asi najviac ja. Mala som problém povedať všetko to, čo som chcela. O tom, akú úžasnú triedu som mala možnosť dva roky učiť. Aká som vďačná za všetky akcie, ktoré sme spolu mali (za čo ďakujem aj rodičom, lebo si veľakrát museli zmeniť rodinný program), za smiech, ale aj za hádky, ktoré sme medzi sebou mali, za úžasnú podporu, ktorú som v nich všetkých mala a cítila... Ďakujem, milí štvrtáci (už piataci). Za to, akí ste, za to, že som mala tú česť s Vami pracovať a spoznať Vás. A ak som niekedy bola veľmi zlá, prepáčte. Bola som tu aj na to... Prajem Vám veľa toho najlepšieho. Nech v živote stretávate len úprimných a dobrých ľudí. Nech je Vaša ďalšia cesta šťastná, pokojná. A dúfam, že keď sa o pár rokov stretneme na ulici, aspoň sa na seba usmejeme.... Veľa šťastia... Takáčová

Fotogaléria:

Cech školský

Druhého septembra 2015 sa otvorili brány škôl pre tých, ktorí do školy vstúpili prvýkrát. Našich prvákov. S nadšením zasadli do školských lavíc, s odhodlaním v tvári, očakávaním, čo bude. Tašku, ktorú im priniesol „Ježiško“ alebo ju dostali na „veľké“ narodeniny, s hrdosťou niesli na svojich chrbtoch. Často sa zdá, že po škole kráčajú tašky samé, pretože sú oveľa väčšie ako ich nositelia. Zvládli to. Zvládli prvé úlohy, prvé čiary, prvé číslice. Pochopili, že keď prídu domov už to nie je len o hraní sa, ale aj o úlohách a povinnostiach. S túžbou očakávali, kedy napíšu prvé písmeno. Dočkali sa a dnes ich už vedia niekoľko. Písať, aj čítať. Zmenilo sa aj ich ponímanie v spoločnosti. Z detí, ktoré navštevovali materskú školu, sa stali žiaci. A to je predsa veľký posun. Byť žiakom je viac, ako byť dieťaťom. Znie to tak vážne a dôležito.... V školských laviciach strávia niekoľko rokov. A keďže dokázali, že chcú, že bojujú, rozhodli sme sa ich prijať do Cechu školského so všetkým, čo k tomu patrí- s úlohami, so sľubom. 25.septembra sme sa preto zišli v našej škole – tí, ktorých sa to týkalo najviac, teda prváci, rodičia, ktorí si možno až v tejto chvíli uvedomili, že sú už naozaj „veľkí“, piataci a štvrtáčky, bez ktorých by to nebolo ono. Ale aj učiteľky zo škôlky, ktoré sa im v poslednom roku venovali, ako aj ich terajšia učiteľka a učiteľka, ktorá ich bude učiť, keď budú ešte väčší žiaci. Slávnosť to bola veľká. Rodičia prisľúbili pomoc, odovzdali deti do rúk učiteľkám školy. Žiaci plnili rôzne úlohy a v závere boli s plnou vážnosťou pasovaní do „Cechu školského“. Bolo to popoludnie plné smiechu, ale aj vážnosti a sľubov. Z detí, ktoré ešte nedávno nemali povinnosti a plne si užívali hry, sa stali žiaci s povinnosťami. A to je predsa vážna vec. Chcem sa poďakovať Mgr. Kosmeľovej za spoluprácu a ochotu pridať sa a privítať tých najmenších v škole, učiteľkám materskej školy, že deti dobre pripravili pre vstup do školy, rodičom, že si našli čas a prišli. Moja veľká vďaka patrí mojím terajším štvrtáčkam, že mi pomohli aj napriek tomu, že to bolo počas ich voľného času. A hlavne „mojím“ piatakom, ktorí minulý školský rok opustili štvrtú triedu a sú z nich „druhostupniari“ a napriek tomu si našli všetci čas a prišli pomôcť svojej bývalej triednej. Veľmi si ich za to vážim a ďakujem im. Tr. učiteľka 1.ročníka

Fotogaléria: