Deň uteká za dňom a ani si nestihneme, pri všetkých tých povinnostiach, starostiach a žiaľoch všimnúť, ako sa stretáva mesiac s mesiacom. Teraz bol júl a, aha,....december. Prichádzajú dni, kedy si pripomíname mnohé. Z kresťanského hľadiska ide o narodenie Ježiša Krista, z materialistického ide o dostávanie darčekov. Objavujú sa spomienky na tie naše Vianoce v detstve, uvedomujeme si neprítomnosť tých, ktorí z tohto sveta odišli z rôznych dôvodov. Vieme len jedno, už nie sú s nami... Hľadáme stratené a uvedomujeme si všetko, čo nás postretlo. Všetky straty, ale aj všetko šťastie. Tak nejako v sebe rekapitulujeme... Zhon, zmätok, hľadanie tých pravých darčekov a akoby nám pomedzi prsty utekal ten pravý význam Vianoc. Rodina, pohoda, šťastie, stretnutia, vzájomná úcta, neskutočná láska. A pozornosť, na ktorú počas roka, v tej rýchlosti, zabúdame. Do nášho života patrí okrem tej našej rodiny, aj „rodina školská“. Veď počas roka sa stretávame niekoľkokrát, tak prečo by sme si spoločne nemohli pripomenúť to, o čom tieto sviatky sú? Aspoň na chvíľu sa spolu zastaviť, porozprávať sa, zasmiať a ak to pôjde, spoločne si oddýchnuť a pookriať. Práve takéto stretnutia sú pre človeka veľmi dôležité. Preto sa prváci a štvrtáci rozhodli, že takéto predvianočné stretnutie v škole zorganizujú. Pridali sa k nám, na malú chvíľu, aj piataci. Rodičom sme pripravili krátky program, spoločne sme sa na chvíľu zastavili, zasmiali, popriali si všetko dobré a, myslím, že s takou malinkou pohodou a šťastím v srdci, sme sa rozišli s očakávaním zázrakov, ktorých bude v týchto dňoch, a ja dúfam, že aj v tých nasledujúcich, určite veľmi veľa.... Krásne Vianoce. Takáčová