Fotogaléria základnej školy
Aj malá škola dokáže veľké veci. Keď sa chce, keď má kto, keď je záujem.... A ukázalo sa, že žiaci a učitelia našej školy chcú, má kto a je aj záujem. Na konci minulého školského roka vyhlásila Brazílska ambasáda v Bratislave výtvarnú súťaž s témou Olympijské hry v Rio de Janeiro. Najprv sa súťaž týkala len žiakov a škôl v Bratislave, ale neskôr rozšírili svoju ponuku na celé Slovensko. O tejto výtvarnej súťaži informovala ambasáda Ing. Číža, ktorý zareagoval a posunul ponuku riaditeľstvu našej školy. Pani učiteľka Kosmeľová sa tejto ponuky chopila. Na hodinách výtvarnej výchovy a výchovy umením, ktoré učila na 2.stupni našej školy, začala so žiakmi vytvárať plagáty s danou témou. Keďže súťaž bola aj pre mladších žiakov, požiadala pani učiteľky 1.stupňa (p. Ivaničová, p. Takáčová), aby, ak chcú, spracovali na hodine výtvarnej výchovy danú tému a žiaci tak vytvorili nejaké zaujímavé plagáty. Vyskúšali sme a žiaci tvorili. Výkresy sme odovzdali p. učiteľke Kosmeľovej, ktorá zo všetkých vybrala tie najlepšie, najzaujímavejšie, najpútavejšie a spolu s Ing. Čížom ich poslali na tú správnu adresu.
A... prišiel úspech. Žiaci našej školy sa umiestnili v súťaži na významných postoch. To je pekné, ale ešte krajšie bolo to, že ceny za umiestnenie im neodovzdávala pani učiteľka, ani pán Číž, ale pani veľvyslankyňa Brazílskej federatívnej republiky na Slovensku, jej excelencia Susan Kleebank, ktorá dňa 11.októbra osobne navštívila našu školu. Na veľkú návštevu sme sa patrične pripravili. O kultúrny program sa postaral p. Martin Kminiak s dievčatami zo súboru Lúčka. Zaspievali pani veľvyslankyni pár pekných slovenských ľudových piesní. Že sa po anglicky neučia žiaci len tak, ukázali v prezentácii o Brazílii, ktorej obrázky sprevádzali hovorením po anglicky (Kristínka Javorská - po anglicky, do slovenčiny „prekladala“ Sandra Šuleková). Pani veľvyslankyňa všetkým poďakovala za krásne prijatie a prišlo k odovzdávaniu cien. Ktovie aké pocity mali ocenené žiačky v tej chvíli...veď koľkokrát za život budú mať tú česť, že im podá ruku a zagratuluje tak významná osobnosť? No, budeme veriť, že sa im takejto pocty dostane v živote, ale aj počas rokov v našej škole, ešte niekoľkokrát. Ďakujeme, dievčatá, za krásnu a úspešnú reprezentáciu našej školy. Ďakujeme pani učiteľka Kosmeľová o záujem pracovať so žiakmi a zapájať sa do takýchto zaujímavých akcií. Ďakujeme pani veľvyslankyňa, že ste navštívili našu školu. Bola to pre nás všetkých veľká česť a nádherný deň.
Mená žiakov, ktorých práce boli ocenené, ako aj ich ocenené výtvarné práce, nájdete na webe školy. Sú tam zverejnené od júna 2016, v priečinku „Aktivity“ pod názvom Olympijské Rio de Janeiro.
Ak by ste to náhodou nevedeli nájsť , gratulujem:
Lucke Hajduovej, Vaneske Kováčikovej, Peťke Heringešovej (spoločná práca), Natálke Gunárovej (1.stupeň),
Laure Gulákovej a Laure Kondekovej (spoločná práca), Diane Štefankovej, Anne Kondekovej,
Natálii Danielovej, Nikole Tancošovej (2.stupeň)
Ešte raz, ďakujeme.
Takáčová
Tak. vysvedčenia rozdané, z vystrašených prvákov úspešní druháci, zo štvrtáčok veľké piatačky.... a pred nami - Hurá! Prázdniny!
Nech Vám všetkým vyjdú podľa Vašich predstáv a DOVIDENIA v septembri :-).
Takáčová
Rok sa s rokom zišiel a ani sme sa nenazdali, opäť prišlo k lúčeniu. Záver školského roka prináša, okrem radosti, aj smutné chvíle a to vtedy, keď vieme, že od septembra už nebudeme v spoločnej triede. Človeku býva smutno, keď sa musí rozlúčiť s tými, ktorých má rád, s ktorými trávil dosť veľa času. Vtedy tak nejak tlačí pri srdiečku, ťažko sa dýcha, neprichádzajú na um správne slová, človek je smutný... Veď rozlúčiť sa, s kýmkoľvek a akýmkoľvek spôsobom, je veľmi ťažké.
Čo už. Taká chvíľa musí prísť. Taký je život. Starneme, opúšťame, niečo končí, aby mohlo prísť niečo nové. Čo ako to bolí a trápi, musí to byť...
A tak sme sa rozlúčili aj my. Moje "strigy" štvrtáčky sú od septembra piatačkami. Veľké baby na druhom stupni...
Prajem Vám, moje milé "strigy", všetko dobré. Nech sa Vám darí v každej oblasti života, nech sa Vám splnia všetky Vaše sny. A majte odvážne sny. Lebo viem, že Vám vyjdú...
A ďakujem. Vy viete za čo všetko...
Po všetkých vážnych slovách sme sa, spolu so spolužiakmi prvákmi, vybrali na dvor opekať. Veď zase, trochu smiechu, dobrej nálady, vnesie aj do smútku to lepšie a krajšie. Oddýchli sme si, zasmiali sme sa a trošičku pookriali. Presne tak, ako to má byť...
Ešte raz, veľa šťastia, milé (už) piatačky :-).
Takáčová
Tak ako sa patrí a traduje, za prácu prináleží odmena. Odmenou za celoročné sedenie v školských laviciach, učení sa, je koncoročný školský výlet. Tak sme sa odmenili aj my... 22.júna sa prváci, štvrtáci, piataci a šiestaci so svojimi triednymi učiteľmi,pani učiteľkou Lipovskou, tatom Kminiakom a mamou Koreňovou "nalodili" do autobusu a poďme ho - smer Harmanecká jaskyňa. Len máloktorí z nás pri nástupe do autobusu tušili, čo ich čaká. Výstup na velikánsky kopec, aby sme vôbec mohli do jaskyne vojsť. Pod kopcom sme boli všetci plní elánu, ako v pohode to vyšliapeme. V polovici sme už potrebovali čas na oddych, no a pod vrcholom sme už hľadali zvyšky síl... Čože deti, tie išli, ale my, dospeláci, sme sa nejak divne tvárili (okrem pána učiteľa Polláka, to je telocvikár, takže pohodička :-)). Ale vyšli sme. V jaskyni sme si trošku oddýchli a schladili sa. Zostup z jaskyne bol namáhavý pre tých najmenších. Nejak sa chceli poponáhľať a popadali. Oškreté kolená sme ošetrili a pokračovali do Banskej Bystrice. Pozrieť lietadlá, dať si na námestí dobrú zmrzlinku a...hurá na nákupy. Prišla najkrajšia časť výletu, hlavne pre tých starších, nákupy v Európe.
Nik sa nestratil, nik sa nezranil (vážne) a domov sme sa všetci vrátili zdraví, v pohode, usmiati a unavení....
Tak. Teraz si oddýchneme, užijeme prázdniny, potom budeme študovať a za odmenu nás čaká nový koncoročný výlet. Ktovie kam sa poberieme o rok... Necháme sa prekvapiť.
Takáčová
Škola a školské povinnosti sú naozaj veľmi dôležité a treba s k nim postaviť s patričnou úctou, zodpovednosťou. Ale...keď narodeniny máme aj počas školského roka. tak prečo by sme trošičku nepoľavili a neoslávili narodeniny spolužiaka spoločne? Veď sme predsa rodina. A narodeniny sa, vraj, oslavujú v kruhu tých, s ktorými sa ľúbime a je nám s nimi fajn. A nám spolu fajn je...a tak sme oslavovali (v prvom a štvrtom ročníku). Ešte raz, všetko najlepšie, Marco :-).
Takáčová
Stránky
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- 12
- 13
- 14
- 15
- …
- nasledujúca ›
- posledná »
OFICIÁLNA STRÁNKA ZÁKLADNEJ ŠKOLY S MATERSKOU ŠKOLOU FERDINANDA COBURGA, Svätý Anton 47
Copyright © 2019, All Rights Reserved.







