Neviem ako vám, ale mne sa zdá, že svet je nejaký rýchly. Len nedávno bol september, vítala som v škole malých, zvedavých a trochu vystrašených prvákov, ktorí nevedeli, čo ich čaká a stískala sa so "starými" školákmi, druhákmi, po prázdninách. Potom sme sa trikrát vyspali a je tu koniec školského roka. Z malých vystrašených prvákov sú ostrieľaní školáci a o druhákoch už ani nehovorím.... tí si na to, že mali niekedy strach z toho čo ich čaká, už ani nepamätajú.... A keďže sme všetci spoločne školský rok zvládli, naučili sa to, čo sme sa mali, ako odmenu sme si pridelili školský výlet. No, ako odmenu...Pre učiteľky je školský výlet pár dní starostí a vybavovania, potom panika, aby všetko vyšlo a hlavne, aby sa všetci vrátili domov zdraví a v pohode. Ale, keď všetko dopadne tak ako má, tak je ten výlet naozaj odmenou pre všetkých. A ten náš tak dopadol. Veď aby nie, keď mi pomáhali strážiť školákov p.učiteľka Kosmeľová a mamina Buzalková s maminou Kminiakovou. Ráno, 14.júna, sme nasadli do autobusu a vydali sa do Zveroparku do Revišského Podzámčia. Program sme mali zaujímavý. Najprv nám ujo poukazoval zvieratká, porozprával nám o tom, odkiaľ pochádzajú, čo jedia, ako bývajú, pošmýkali sme sa na šmýkačne, stratili sa v bludisku, naobedovali sme sa. Po obede sme mali krátku pauzu, vyplnenú divadielkom o sobíkovi Hansovi. Ten sa pred nami a pred teplom skryl, takže sme ho nevideli. Chvíľu sme sa zahrali na detskom ihrisku a poďho k ďalšej aktivite - tvorivým dielňam. Vlastnoručne sme zmajstrovali štyri vtáčie búdky, ktoré sme si priniesli so sebou do školy. V zime do nich budeme sypať vtáčikom maškrty. Po práci si treba oddýchnuť. V hladkacom kútiku sme sa zoznámili s novými kamarátmi - kozičkou, ovečkou, zajačikom, nakŕmili sme ich, postískali a potom .... nákupy, to predsa tiež patrí k dobrému výletu. Po nákupoch nás čakala cesta domov. Unavení, ale šťastní a plní zážitkov, sme nastúpili do autobusu. Niektorí zaspali a my, čo nás únava neskosila, sme si aj zaspievali... Nik sa nezranil, nikomu nebolo zle, nik neplakal, všetci sa usmievali, takže sa nám výlet naozaj vydaril. O rok, ak všetko zvládneme tak ako tento školský rok, opäť niekam pôjdeme. A ak si čas nepovie, že pribrzdí, tak ten výlet príde skoro. Len trikrát sa vyspíme... :-). Takáčová