Zrak je v živote človeka veľmi dôležitý. O tom by vedeli veľa rozprávať najmä tí čo ho v priebehu rokov stratili. Niekedy je to spôsobené chorobou , ale často aj rôznymi úrazmi. Bola som veľmi rada, keď ma oslovila Mgr. Beláková, či by som nepripravila  besedu pre  žiakov, ktorí navštevujú školský klub. Prečo nie... 5. októbra sme sa teda zišli v knižnici, aby sa žiaci aspoň niečo dozvedeli o živote nevidiacich. Skôr než sme sa dostali k ukážke a predvedeniu pomôcok pre zrakovo postihnutých, porozprávali sme si o živote detí, ktoré sa narodia nevidiace. Že aj ony, hoci nevidia, musia chodiť do školy, ktorá je určená pre takéto deti a je to špeciálna škola  v Levoči. Učia sa písať a čítať. Ale ich očami sú končeky prstov. Najskôr sa musia naučiť Braillovu  abecedu a potom pomocou písacieho stroja určeného na toto písmo môžu písať. Pomôcky, ktoré som mala pripravené určite zaujali. Bola medzi nimi  hovoriaca kalkulačka, diktafón, indikátor hladiny, hovoriace náramkové a hmatové  hodinky a ďalšie pomôcky, ktoré si mohli  pozrieť. Žiaci si vyskúšali chôdzu s bielou palicou bez pomoci zraku. Mohli si napísať svoje meno na Braillovej tabuľke znakov a dokonca sa zahrali aj Človeče, nehnevaj sa.  Táto hra je  ale iná, nakoľko  je vyrobená pre nevidiace  a slabozraké deti. Určite si niektoré deti zapamätali aspoň niečo z besedy. Budem rada, ak prejavia záujem o besedu aj  vyššie ročníky. Ďakujem za účasť a teším sa na ďalšie stretnutie.

Alica Gajanová

V týždni od 19. do 23. októbra 2016 sme sa v rámci hodín výtvarnej výchovy rozhodli navštíviť výstavu Ladislava Sulíka – akademického sochára a maliara. V priestoroch sýpky boli vystavené výtvarné diela tohto autora s témou príroda...“Svojimi pohľadmi do prírody a na ňu by som si prial prebúdzať citlivosť ľudí k prostrediu, v ktorom žijeme...“ Čo myslíte, stane sa tak?