Formou tejto eseje som sa rozhodla pripomenúť Vám, že v pravekej dobe to  naozaj nemali ľahké ... A zároveň aj to, že na Slovensku máme jedno  zariadenie zachovávajúce niekoľko zaujímavostí práve z tejto doby. Táto ponuka o napísaní eseje ma veľmi zaujala, pretože v pravekej dobe žili iní ľudia ako sme my. Inak sa správali a živili sa úplne iným jedlom. V pravekej dobe žili praľudia, ktorí sa podľa mňa správali dosť hrubo. A bláznivo. Živili sa len tým čo si ulovili alebo nazbierali.  V dnešnej dobe by sme to asi nezvládli. Ženy boli väčšinou doma ( teda v jaskyni ) a starali sa o svojich potomkov. Alebo spracovávali kožu, ktorú ich manželia stiahli zo zvierat predtým ulovených. Postupom času zistili, že poznajú umenie. Maľovali na steny svojich jaskýň. Ich umenie sa zameriavalo na zvieratá ako mamuty, šablozubé tigre a ryby. Určite si všetci hovoríte: Prečo asi maľovali zvieratá? Maľovali ich preto, že práve tým hovorili ostatným členom ich rodiny ( skupiny, tábora) čo budú loviť v najbližšom čase. Ich umenie sa nevytváralo tak ako dnes štetcom, vodou a farbami. Maľovali svojimi prstami a krvou z ulovených zvierat , prípadne aj pahrebou z uhlíkov. Nemali talent len na maľovanie, boli výnimoční  aj svojou loveckou stratégiou. V dnešnej modernej dobe poznáme s loveckou stratégiou asi len poľovníkov a samozrejme zvieratá. No v praveku mohol byť lovcom každý. Pretože to mali v krvi. Samozrejme lovili oštepmi, rôznymi papekmi, kameňmi a podobnými výrobkami utvorenými  len z kamenia a dreva.

Natália Danielová
6.ročník