Rok sa s rokom zišiel a ani sme sa nenazdali, opäť prišlo k lúčeniu. Záver školského roka prináša, okrem radosti, aj smutné chvíle a to vtedy, keď vieme, že od septembra už nebudeme v spoločnej triede. Človeku býva smutno, keď sa musí rozlúčiť s tými, ktorých má rád, s ktorými trávil dosť veľa času. Vtedy tak nejak tlačí pri srdiečku, ťažko sa dýcha, neprichádzajú na um správne slová, človek je smutný... Veď rozlúčiť sa, s kýmkoľvek a akýmkoľvek spôsobom, je veľmi ťažké. Čo už. Taká chvíľa musí prísť. Taký je život. Starneme, opúšťame, niečo končí, aby mohlo prísť niečo nové. Čo ako to bolí a trápi, musí to byť... A tak sme sa rozlúčili aj my. Moje "strigy" štvrtáčky sú od septembra piatačkami. Veľké baby na druhom stupni... Prajem Vám, moje milé "strigy", všetko dobré. Nech sa Vám darí v každej oblasti života, nech sa Vám splnia všetky Vaše sny. A majte odvážne sny. Lebo viem, že Vám vyjdú... A ďakujem. Vy viete za čo všetko... Po všetkých vážnych slovách sme sa, spolu so spolužiakmi prvákmi, vybrali na dvor opekať. Veď zase, trochu smiechu, dobrej nálady, vnesie aj do smútku to lepšie a krajšie. Oddýchli sme si, zasmiali sme sa a trošičku pookriali. Presne tak, ako to má byť... Ešte raz, veľa šťastia, milé (už) piatačky :-). Takáčová