Dňa 22.11.2018 žiaci 6., 7., 8. a 9.ročníka navštívili Múzeum Holokaustu v Seredi. Mali možnosť na vlastné oči vidieť aké to bolo počas 2.svetovej vojny, keď ľudia "nečistej" rasy čakali na svoj ďalší osud v "zberných " táboroch, takých, ako bol ten v Seredi. Vypočuli si rôzne príbehy ľudí, ktorí holokaust prežili na vlastnej koži a tiež príbehy o ľuďoch, ktoré také šťastie nemali a ich život skončil v plynovej komore. Mali možnosť zamyslieť sa nad tým, aké to mohlo byť každý večer líhať do postele s pocitom, že možno zajtra je ten deň, kedy bude potrebné nastúpiť do vagóna pre dobytok, v ktorom sa viezlo veľa ľudí, vrátane detí, v neskutočne ťažkých podmienkach niekoľko sto kilometrov do tábora, v ktorom možno čaká smrť. Ako sa pri vstupe do tábora triedili ľudia, ktorí odchádzali rovno do plynu, nemali čas rozlúčiť sa so svojimi blízkymi... Mali možnosť porozmýšľať o tom, čo asi prežívali ľudia, ktorí netušili či prežijú, či sa ešte niekedy stretnú so svojimi blízkymi, milovanými, či matky ešte niekedy uvidia a pohladia svoje deti a deti svoje matky.... Aj keď informácie boli už len sprostredkované, exponáty pekne upravené i napriek tomu určite pouvažovali aj nad tým, aké to bolo a porovnali svoj život so životom tých, ktorí ho prežívali počas vojny a s nálepkou "nečistý". Snáď si všetci uvedomili že rasizmus, diskriminácia, neúcta, zloba, ponižovanie nepatria do 21.storočia, v ktorom žijeme. Že ako vyspelí a múdri ľudia vieme rozmýšľať, ľúbiť, vážiť si jeden druhého, rešpektovať sa navzájom, byť empatickí...a že vojnu, či niečo podobné už nik z nás nechce zažiť.