My deviataci, ako najstarší žiaci na škole, sme chceli zorganizovať  zaujímavý a náučný výlet... Zaujal nás príbeh lode Titanic. Rozhodli sme sa pozvať  žiakov  práve na túto výstavu. Najprv to vyzeralo, že sa nenazbierame... Sme malá škola a bolo to tesne pred Vianocami 18.decembra. Nakoniec sa nazbieralo do autobusu 45 ľudí. Keď sa už blížil deň výletu, tak sme sa všetky dievčatá dohadovali čo si oblečieme. Aby sme v Bratislave nevyzerali ako sedliaci!

Cestou do BA sme boli v strese, či stihneme prísť na objednaný čas  vstupu - t.j. na 11,00 hod. Nevedeli sme totiž nájsť parkovisko. Stihli sme to!  Pri vstupe do INCHEBA Expo Arény nám rozdali vstupenky a karty s menami cestujúcich tzv. „boarding passy“. Dostali sme aj niečo podobné telefónu s nahrávkami  a komentárom k exponátom. Každý exponát bol označený číslom. To sme zadali do telefónu a počúvali výklad. Výstava bola zaujímavá a poučná... A najviac sa nám páčila chodba, po ktorej bežali hrdinovia filmu. A príbeh Slováka Navrátila cestujúceho do Spojených štátov. Výstavu bolo možné prežiť aj vnemovo - hrala hudba, fúkal vietor... A pri ľadovci sme sa cítili akoby sa tá loď potápala priamo pri nás. Mohli sme sa dotknúť osudového ľadovca a vytvoriť svoj otlačok ruky, dlane. Na záver sme hľadali „svoje meno“ na tabuli s menami všetkých cestujúcich a tak zistiť, či sme plavbu loďou prežili alebo nie... Koniec výstavy dopĺňala maketa provy lode a my sme sa mohli odfotiť na nej. Pozrite si naše fotky ... Cestou do Bratislavy nebola až taká zábava, pretože sme išli skoro ráno. Cestou späť bola ruka hore. Spievali sme si „Elánovky“, slovenské ľudovky, ale aj moderné pesničky. A rozprávali sme si zážitky zo školy. K spievaniu sa pripojila aj p. učiteľka Kosmeľová, čo bola ešte väčšia sranda, pretože polovicu textov neovládala. Bol to super výlet, na ktorý nikdy nezabudneme! A zopár našich trapasov: Bundy nám netreba. Pre mňa príde mama! Kde mám moju Budišku, postavte sa či nesedíte na mojej Budiške! Nespadni! :D Bola to voňavka! :D

Nina Beláková a Natália Hiklová