Zem. Jediná planéta, na ktorej je život, na ktorej máme možnosť byť, existovať, žiť. Ako sa k nej správame? Vážime si to, čo nám poskytuje? Chránime si to, čo nám dovoľuje užívať? Neubližujeme jej náhodou? Je správne, ak jej pozornosť venujeme len jeden, jediný deň v roku? V deň, ktorý označujeme Dňom Zeme? Skúsme sa všetci zamyslieť nad tým, akí naozaj sme. Či si vážime to, čo sme dostali. Či si vážime to, čo každý deň užívame. Len tak. Nie za peniaze, ale zadarmo. Či spev vtákov nie je tá najkrajšia hudba. Či kvet, motýľ, rozkvitnutý strom nie sú tým najväčším zázrakom. Či voda, ktorá nám zahasí smäd, nie je jedným z najväčších darov, ktoré dostávame.... Vážme si, čo sme dostali. Venujme našej Zemi každý deň, nie len ten jeden jediný. Lebo príroda tu bez nás bude. Ale budeme tu my, keď nebude príroda a Zem? Zrejme nie. A ak sa nad týmto všetkým poriadne nezamyslíme, ak sa nezačneme správať k darom Zeme inak, nepomôže nám ani ten najúžasnejší prístroj, ktorý vymyslíme. Pretože aj keď sme tí, čo majú rozum, čo dokážu vymyslieť a urobiť prečudesné veci, jedno nedokážeme. Byť silnejší ako príroda a žiť bez nej.

Aj my sme sa svojou troškou zapojili a pomohli našej Zemi. Oslávili sme jej sviatok tým, že sme jej dokázali, ako nám na nej záleží. A budeme to robiť ďalej. Trebárs len tým, že budeme separovať odpad, používať stále rovnakú plastovú fľašu, v ktorej si budeme nosiť nápoj, nebudeme hádzať odpadky na zem a ak tam nejaký uvidíme, zahodíme ho tam, kam patrí. Vysadíme nové stromy a kvety... Možno je to málo. Ale ak začneme takto, časom pridáme ďalšie činy, ktoré našej Zemi pomôžu. A pridajú sa aj ďalší ľudia, ktorí pochopia, čo je dôležité a prečo. A možno Zem a všetko to, čo nám dáva, zachránime.

Skúsme sa na chvíľu zamyslieť, akí naozaj sme...

Takáčová