Pomaly sa blíži čas zápisu predškolákov do prvého ročníka základnej školy. Rodičia v strese, peračníky nakúpené, „Ježiškovské“ tašky odložené a vyskúšané či správne pasujú na chrbát. 

     Neviem, kto je vo väčšom očakávaní, či rodičia, či deti. Asi je to tak narovnako. A ktovie, kto má väčší problém. Rodič – vybrať správnu školu, ako to celé pôjde? Či dieťa – bude ten peračník dobrý, obrázok na taške je dosť veľký? Nuž, problémy, problémy, problémy... 

    Deťom veľmi pomôcť nevieme. Obrázky hlavných hrdinov filmov a rozprávok sa menia každú chvíľu, tak asi len malá rada. Chvíľu počkajte, aby ste si boli istí, že sa váš hrdina do septembra nezmení a až potom si vyberte tú správnu tašku, peračník či vrecúško. No a rodičom? Dlho sme uvažovali ako pomôcť práve im, až sme na to prišli...

     Dňa 21.03.2017 sme pre nich pripravili Deň otvorených dverí, ukážku vyučovania v spojenej triede v 1. a 2. ročníka, aby na vlastné oči videli, čo ich ratolesti budú takto o rok vedieť, čo ich čaká a ako to v takej spojenej triede počas vyučovania prebieha.

     Vyučovanie sme posunuli na popoludňajšie hodiny, aby tí, ktorí mali záujem prísť sa pozrieť, nemuseli odísť z práce skôr. Začali sme o 12.00 hod., prvou hodinou, slovenským jazykom a písaním. Počas prvej hodiny mali žiaci chvíľu stres z prítomnosti iných dospelých na vyučovaní, ale prekonali ho veľmi rýchlo. Pracovali ako včely, aby všetci videli, čo už vedia. Druhá hodina bola matematika a veru, pohľady niektorých rodičov počas matematickej rozcvičky ukázali kto a ako často pri počítaní s dvojcifernými číslami používa kalkulačku... Na čítaní prváci  ukázali, ako pekne už spájajú písmená do slov a viet a že to, čoho sa báli na začiatku školského roka (hlavne rodičia ☺) vôbec nie je až taký problém. Posledná, štvrtá hodina, bola prvouka. Druháci prezentovali svoje projekty o hospodárskych zvieratách a po prezentácii pracovali oba ročníky v skupinách. Druháci tvorili plagát o spoločenstvách hmyzu a prváci vyrábali triedny kalendár. Žiaci celé vyučovanie, hoci poobede, zvládli na výbornú. Za ich pozornosť a trpezlivosť im veľmi ďakujem.

     Na rodičov možno v niektorých chvíľach vyučovacia hodina pôsobila dosť chaoticky. No...možno to chaos bol, veď pri 24 deťoch v triede to inak ani nemôže byť. Ale, milí rodičia, je to organizovaný chaos, v ktorom učiteľka presne vie, čo žiaci robia, ako to robia, komu treba pomôcť, kto to zvládne sám, kto sa bude pýtať, kto bude s úlohou hotový ako prvý,....

     Spojenie dvoch ročníkov v jednej triede je pre mnohých z vás dôvodom na to, aby ste rozmýšľali, či vaše dieťa dáte práve do takej základnej školy, kde takéto triedy sú. Chápem vaše obavy – či bude mať učiteľka dosť času venovať sa mu, či to nebude pre dieťa zlé, lebo... Priznávam. Keď som išla prvýkrát učiť dva ročníky naraz, nebolo všetko jedno ani mne... Mala som strach, či to zvládnem, či to budem vedieť, či dám deťom všetko, čo dať mám... Nevravím, že som to zvládla úplne a každý deň je dobrý, jednoduchý a úžasný. Aj ja sa učím, tak za pochodu. Zisťujem, čo je lepšie, čo áno a čo nie, či takto alebo inakšie. Ale jedno viem určite a za tým si stojím. Tak ako práca v jednotriednej materskej škole, kde sú v triede deti od 2 do 6 rokov, tak práca v triede s dvoma ročníkmi je síce náročnejšia, ale pre deti a žiakov má veľké plus. Učia sa žiť v kolektíve ľudí rôznych vekových skupín, navzájom sa rešpektovať a pomáhať si, hľadať kompromis, aby spolu všetko zvládli a v nemalej miere, učia sa navzájom. Nie len mladší od starších, ale aj naopak. 

     Je úplne úžasné vidieť, ako starší spolužiak chráni mladšieho, ako mu vysvetľuje úlohu, ktorú on už vie a ten mladší s ňou len bojuje. Ako sa starší nechce zahanbiť pred mladším a preto sa snaží pracovať usilovnejšie. Ako tí silnejší pomáhajú tým slabším....Áno, opäť priznávam. Je to náročné. Všetko závisí od toho, ako si to učiteľ zorganizuje. Celú hodinu, celý vyučovací deň. A ak niečo zlyhá? Chyba v tom, ako sa na daný deň učiteľ pripravil. Ale i napriek tomu, že je to náročné, nebojím sa povedať, že si neviem predstaviť robiť niečo iné. Niečo, kde by bolo celý deň ticho, nik by sa ma stokrát neopýtal to isté, nik by za mnou neprišiel, že potrebuje pomôcť. Alebo len tak. Prišiel, aby sme sa postískali... môžem chcieť viac???

     Takže milí rodičia budúcich prvákov. Paniku odložte, máte na ňu ešte more času. A vlastne, odložte ju úplne, nie je vám treba. Všetko zvládnete bravúrne. Len som si nie istá, či zvládnete výber tej správnej školskej tašky. Veď predsa...ten obrázok musí byť aktuálny, nemôže byť ani veľký, ani malý a hlavne. Nik v triede nemôže mať takú istú tašku. Veď to by teda bolo keby mal!!!!

     Držím vám palce. Pri výbere školy, tašky, papúč, peračníka a všetkého „školského“ . A ak sa stále bojíte spojeného ročníka tak dúfam, že to, čo ste videli vás neodradilo, skôr naopak. Našli ste všetky tie plusy, o ktorých som písala...

    Veľa šťastia.

    Mgr. Jurana Takáčová, triedna učiteľka 1. a 2. ročníka